Vaše začiatky kynológie....
Bola som také obyčajné sídliskové decko, psy ma bavili od malička, poznala som všetkých psov na sídlisku po mene. Rodičia mi však nechceli dovoliť psíka, báli sa že na neho nebude dosť času, tak som chodila venčiť a opatrovať psíkov známym v mojom okolí. Prvého psíka, kríženca Džekyho som mala až ako 15 ročná. Starý otec a strýko boli poľovníci a predtým, než sa presťahovali do Bratislavy, vždy v ich spoločnosti boli poľovné psy, väčšinou stavače. Starý otec mi často rozprával zážitky z poľovačiek, spomínal na psov, ktorých si zvlášť obľúbil. To iste prispelo k môjmu záujmu o poľovníctvo a tiež poľovnícku kynológiu.
Až keď som sa v roku 1975 zamestnala na Slovenskom poľovníckom zväze, na kynologickom odbore, opatrila som si šteniatko írskeho teriéra s rodokmeňom, sučku Daru z Lehôtky z chovu pána Čemeričku, ktorý IT používal najmä pri love diviakov.
Prečo práve toto plemeno?
Sučka Dara okamžite zapadla do našej rodiny, obľúbili si ju aj moji priatelia a známi. Vynikala poslušnosťou a inteligenciou a dobrými poľovnými vlohami. Keďže som sa jej dostatočne venovala, urobila všetky povrchové skúšky pre malé plemená, vrátane duričských, Pri nácviku disciplín, s ktorými som si nevedela rady, napr. aportu kačice z vody mi pomáhali skúsení známi kynologickí rozhodcovia, ktorí ma veľa naučili. Bola to doba, keď skúsení kynológovia ochotne poskytovali rady mladším začínajúcim kynológom a my mladší sme sa s pokorou od nich učili. Nemali sme pocit, že keď vycvičíme jedného, dvoch psov, tak už všetko vieme. Rozprávanie o výcviku a chove psov skúsených kynológov, ako boli Koloman Slimák alebo Andrej Renčo a iní, sme v tých časoch my mladší počúvali so zatajeným dychom a veľa nám to dalo. Som rada, že som tieto veľké kynologické osobnosti, poznala aj osobne.
Čím vás toto plemeno ,,okúzlilo,,
Vyberala som plemeno, ktoré nie je ani malé, ani príliš veľké, vhodné aj do bytu a tiež na poľovné aktivity. Voľba padla na írskeho teriéra, ktorý spĺňal tieto predpoklady? Priznám sa že ma ovplyvnil aj román Jacka Londona, Jerry z ostrovov, ktorý som ako dieťa čítala. Opisuje dobrodružstvá odvážneho írskeho teriéra Jerryho, chcela som takého psíka vlastniť a potešilo ma, že na Slovensku sa využíva ako všestranné poľovné plemeno.
Írčan je elegantný pes, štíhly, rýchly s ohnivým, živým pohľadom. Pekný dobre upravený írčan s hrubou pšeničnou srsťou šľachovitým telom, je ako ušľachtilý kôň, nie je možné ho prehliadnuť. Je to skrátka pes, ktorý lahodí oku, aj srdcu.
Jeho klady a zápory
Írsky teriér je plemeno, ktoré je vysokonohé, je najvyšší z teriérov, ktoré sa u nás na poľovačkách používajú. Nemá problém pohybovať sa aj v náročnejšom teréne, prípadne v hlbšom snehu. Je veľmi vytrvalý, s výbornou orientáciou v teréne. Je pomerne ľahko cvičiteľný, pri dôslednom vedení, rád plní rozkazy svojho majiteľa. Je výborný „parťák“ do rodiny. Má rád ľudí, deti v rodine, ale aj cudzie. Agresivita u írskych teriérov je veľmi výnimočná a krajne nežiadúca vlastnosť, priam v rozpore so štandardom. Vie však postrážiť dvor, ale zbytočne nešteká. Niekomu sa môže zdať, že írčan dlho dospieva, ostrosť sa prejaví niekedy, až v 2 rokoch, tiež mu niektorí vyčítajú slabšiu hlasitosť. Máloktorý írčan hlási teplú stopu, pri durení a kontakte so zverou je však hlasitý. Je to však individuálne, napríklad moja sučka Tina Turner Tavari, bola hlasitá aj na stope, väčšina mojich psov hlási zastrelenú zver, čo si u nich cením. Dokonca som viedla na skúškach jednu moju sučku ako hlásiča. Nebolo ju to treba učiť, má to vrodené.
Chovateľská stanica
Chovateľskú stanicu Tavari som mala zaevidovanú v roku 1980. V roku 1981 som odchovala prvý vrh IT.
Ako sa týmto plemenom poľuje, čo uprednostňujete?
Mne sa s írskymi teriérmi poľuje veľmi dobre. Na spoločných poľovačkách na diviaky sa držia v pohone, nemusím ich vyčkávať po skončení pohonu, viem že aj keď ich nevidím celý pohon, vedia kedy pohon končí a nájdu si ma buď priamo v pohone alebo prídu k autu, Tiež si cením, že nevyhľadávajú konflikty s inými psami v pohone a vedia sa „zohrať“ aj s cudzími psami. V poslednom období som absolvovala aj niekoľko poľovačiek na drobnú so sukou Xisisi Tavari „Sisi“, ktorá rada aportuje, je dobrá vodárka,miluje aport z vody. Sisi je veľmi všestranná, ako to vyplýva z nasledujúcej príhody. So Sisi som minulú sezónu po poľovačke na drobnú ostala na chate hosťujúceho združenia. Keďže bol spln, členovia združenia boli na posedoch. Nadránom, prišiel na chatu jeden člen združenia, že postrieľal daniela, kamarátka vzala svoju borderteriérku a ja Sisi a išli sme dohľadávať. V pomerne neprehľadnom teréne, husto zarastenom šípkami, sme v šere hľadali postreleného daniela. Po márnom hľadaní nástrelu, som to vzdala a vracala som sa sama so sukou k autu, zrazu Sisi zmizla a po dlhšom volaní prišla ku mne a zas odbehla a sledovala, či ju nasledujem, bolo mi hneď jasné, že niečo našla. Doviedla ma až k zhasnutému danielovi, ktorý bol celkom na druhej strane cesty v priekope, iným smerom ako udával strelec. Po úspešnej dohľadávke sme rozoberali na chate prácu psa, keď prišiel predseda združenia a oznámil, že strieľal z posedu na diviaka, ale ten odskočil, aby sme pomohli dohľadávať. Kamarátka vzala svoju druhú suku a ja zase Sisi. Napriek tomu, že bola unavená po celodennej poľovačke na drobnú a mala za sebou už jednu dohľadávku, po príchode na miesto, strelec ukázal smer, kam diviak odskočil a vybral sa tým smerom aj s mojou kamarátkou a borderkou. Sisi zastala na kraji lesa a nabrala pach do nosa, dala som jej povel stopa, diviačik, vybrala sa opäť iným smerom ako strelec naznačoval. Po zhruba 10 minútach, už hlásila zhasnutého diviaka. Samozrejme zožala veľkú pochvalu od prítomných členov združenia a dostali sme aj najlepšie kúsky mäsa z ulovenej zveriny. Bola som na ňu hrdá, pretože presne vedela, čo od nej chcem a to aj splnila, bez toho aby začala bezhlavo pobiehať alebo duriť zver, aj keď vzhľadom na situáciu dohľadávala voľne, nie na remeni. Zaujímavé bolo, že daniela mi prišla oznámiť a diviaka hlásila. Myslím, že dobre vycvičený írsky teriér, ktorý má dobrý vzťah s majiteľom a má dosť príležitostí v lese, je neoceniteľným pomocníkom poľovníka a pri jeho rozvážnosti sa dožije vysokého veku, bez zbytočných zranení, to si na nich vážim a potvrdzujú mi to aj majitelia jedincov z mojej chov.stanice, ktorí sú poľovníci. Je pre mňa zadostučinením, keď poľovník, ktorý má odo mňa 10 ročného psa, intenzívne poľujúci na diviaky, si vzal ďaľšie šteňa psíka, aby ho starý pes ešte naučil, ako sa správať v lese.
Ovládateľnosť, výcvik...
Ako som už hovorila, írsky teriér pri dobrej výchove je veľmi dobre zvládnuteľný. Ideálne je brať ho už od šteňaťa do lesa, aby sa zoznamoval z rôznymi pachmi zveri, naučil sa stopovať, učiť ho aby vedel majiteľa sám vyhľadať, aby si ho kontroloval v priestore, aj neprehľadnom a aby sa vedel vrátiť po vlastnej stope. Keď má šteňa zhruba pol roka, zvyknem zisťovať ako sa chová pri oplôtku s diviakom, môže to byť aj za plotom, vyhýbam sa tomu, aby mal zlú skúsenosť s agresívnym diviakom. Ideálne je, keď sa mladý írčan učí pri dospelom skúsenom psovi, to veľmi pomáha. Írčan je plemeno aj pre začínajúcich poľovníkov, prípadne pre starších poľovníkov, ktorí chcú mať spoľahlivého spoločníka do lesa, ktorého nemusia naháňať po celom lese, pretože skúsený írčan sa po krátkom predurení zdravej zveri sám vracia väčšinou po vlastnej stope. Začiatočníkom odporúčam trpezlivosť a dôslednosť, v žiadnom prípade nie tvrdé tresty, mohlo by to mladého psa pokaziť, čiže dať psovi dostatok príležitostí to sa oplatí, írčan má výborné poľovné vlohy, len ich treba rozvíjať.
Povaha psa
Moje suky sú temperamentné, v dobrej fyzickej kondícii do vysokého veku. Milujú poľovačky, pobyt v prírode, v lese. Sú to moji spoločníci do koča i do voza. Zaira chodí so mnou dennodenne do práce, kde sa chová úplne vzorovo, V lese zas prejaví temperament, zmizne so Sisi, niekde sledujú stopu a za chvíľu sa vracajú s vyplazeným jazykom a šťastné, že sa popreháňali po hore. Keď však nechcem, aby sa odo mňa vzdialili, držia sa pri mne, napríklad na poľovníckej chate sa nemusím báť ich pustiť, vedia že si neprajem, aby sa sami stratili za zverou. Írčan proste robí to, čo si jeho pán praje. Mala som jazvečíčku, tá si robila vždy po svojom, bez ohľadu na mňa až potom prišla, skrátka mala svoju hlavu.
Momentálne máme doma 3 sučky, najstaršia je 14-ročnáTina, 9-ročná Zaira a 7-ročná Sisi, ktorá má momentálne 4-týždńové šteniatka s celkom nepríbuzného spojenia so psom dovezeným priamo z Írska Okrem toho že je úspešná na výstavách je skvelá poľovne, je to aj skvelá mama, poradila si sama aj pri pôrode, je veľmi inteligentná.
Koľko cca zástupcov tohto plemena na SR, ČR momentálne nachádza?
Írsky teriér je skôr málopočetné plemeno. Na Slovensku je momentálne cca 40 chovných jedincov spolu psov aj súk, vrhov však býva tak 3-4 ročne, odchováva sa tak cca 30 šteniec ročne. Z toho zhruba polovica šteniec sa dostáva poľovníkom, ktoré sa aj aktívne používajú v poľovníctve. V Čechách je množstvo odchovaných šteniec približne o tretinu viac. Pomer šteniec, ktoré idú k poľovníkom je približne rovnaký ako u nás. Írske teriére sa využívajú aj na kynologické športy, najmä agility a coursing. Tiež niektoré sú používané ako záchranárske psy. Nakoniec je známe, že írske teriére boli v I.svetovej vojne používané aj na vyhľadávanie ranených a ako kuriérske psy, pre ich odvahu, dobrý vzťah k ľuďom a dobrú orientáciu.
Aké nároky treba na chov?
Naše suky majú možnosť byť v byte s nami, ale aj vonku, keďže máme rodinný dom, máme aj vonkajší výbeh. Šteniatka, kvôli dobrej socializácii sú spočiatku umiestnené s matkou v byte, potom ich vykladám do kotca. Stále sa im však venujeme, testujem ich vlohy na aport, tiež či sú smele a či sa neboja zvukov, ako reagujú na kožu zvieraťa a pod.. Aj tohoročné 4-týždňové šteniatka, keď zaklopem na búdu, nezľaknú sa, ale postavia sa čelom k „nepriateľovi“ a štekocú. Pri odchove šteniec považujem dobrú socializáciu u chovateľa za veľmi vplývajúcu na ďalší vývoj poľovného psa. Psy dobre socializované, s vyrovnanou temperamentnou povahou sú zárukou ich úspešného výcviku.
Starostlivosť o srsť
Írsky teriér je hrubosrsté plemeno, ktorého srsť sa upravuje trimovaním. Keďže mu srsť nerastie až tak rýchlo ako iným hrubosrstým teriérom, stačí ho trimovať 2-3 razy do roka. Samozrejme u tých, čo chodia na výstavy, podľa potreby včas pred výstavou. Írsky teriér je pomerne zdravé plemeno, moje suky chodia k veterinárovi väčšinou len na očkovanie, závažné ochorenia nemali, u súk niekedy vo vyššom veku sa objavujú hrčky v mliečnych žľazách, tak ich preventívne dávam sterilizovať po 8 rokoch veku. U niektorých psov môže byť sklon k tvorbe močových kameňov, vyskytuje sa to skôr zriedka. V zahraničí ešte spomínajú hyperkeratózu, degeneratívne ochorenie labiek, na Slovensku som o takom prípade nikdy nepočula. Írsky teriér netrpí na dysplázie bederných kĺbov, netrpí na chrbticu a nemá problémy z očami, ako niektoré plemená, je veľmi vitálny do vysokého veku, príkladom je moja 14 ročná sučka Tina, ktorá stále rada s nami behá na nenáročné vychádzky, samozrejme už po 12 roku veku nepoľuje a užíva si zaslúženú „penziu“.
Čím kŕmite a čo je najideálnejšie, resp. odporúčate
Krmím prevažne granulami, príležitostne pridávam rôzne mäso, prípadne divinu. Moje psy nie sú vyberavé, granule striedam, krmila som ich väčšinou kanadskými krmivami, teraz dávam španielske, tie im tiež chutia. Kľudne si dajú aj kuracie kosti, suchý chlieb, ryby, zeleninu alebo aj ovocie, sú to takí všežravci. Kotným sukám a mladým psom dávam kvalitnejšie krmivá s väčším obsahom bielkovín. Najstaršej sučke pridávam do krmiva lososový olej. Myslím, že psy by mali mať pestrú stravu, podľa veku a záťaže a druhu plemena. Írsky teriér, je pes suchého konštitučného typu, netreba ho prekrmovať.
Aký je strážca dvora?
Moje írčanky samozrejme aj strážia, ohlásia keď ide niekto okolo bránky alebo plota, ale keď sme doma a príde návšteva nemusím ich zatvárať, vedia rozlíšiť či má niekto zlé úmysly, k ľuďom čo prichádzajú s dobrými úmyslami sú priateľské, niekedy až vtieravé. Bola som pár krát v situáciách, keď ukázali, že sa vedia postaviť na obranu pána.Tiež sú zvyknuté, že k nám chodia psy, nesmú ich napádať, tiež nestrpím konflikty medzi nimi a inými psami ani na poľovačkách. Keď sú vo svorke majú tendenciu, druhých psov „strašiť“, alebo pri zveri si chránia korisť, ale bežne s nimi chodím na chaty na poľovačky alebo klubové akcie a nezvyknú tam vyvolávať konflikty alebo sa biť. Možno samci sú ochotnejší reagovať na psa, súpera, preto ich treba v tom tlmiť už v mladom veku, aby v dospelosti nevyvolávali bitky.
Povaha
Dobre vychovaný írsky teriér nie je tvrdohlavý, najmä nie suka, rozkazy plní rád a keďže je dosť žravý, za pamlsok urobí všetko, je schopný sa naučiť aj všelijaké „cirkusové“ kúsky. Írčan sa cíti dobre všade, kde ho majú radi, moja suka Zaira je na mňa dosť viazaná, ale je to možno tým, že sa mi vrátila ako skoro 7-ročná, možno sa bojí, že ju dám preč. Ostatné moje sučky, kľudne pôjdú na vychádzku s človekom, ktorého poznajú a budú ho poslúchať. Takisto írčan rešpektuje všetkých v rodine, aj deti, od ktorých veľa znesie.
Nároky na prostredie
IT je nenáročný na prostredie, pre neho je dôležité, či je v kontakte s človekom, čiže dlhodobé umiestnenie v psinci, bez kontaktu s majiteľom by mu ublížilo, potlačilo by to jeho dobré vlastnosti. Ideálne je, keď sa môže IT venovať spoločným aktivitám s majiteľom a jeho rodinou. Vychádzky do prírody, kynologické športy, u poľovníka častý pobyt v lese. Je potom jedno, či je v psinci alebo v byte, hlavne nech je čo najviac s majiteľom. IT má hrubú srsť s hustou podsadou, neotrimovaný dobre znáša aj zimu, samozrejme, ak má možnosť skryť sa pred nepohodou v búde alebo inom prístrešku. Tiež dobre znáša teplo, v lete je dobré ho otrimovať.
Čo je pre vás ako chovateľa - majiteľa prvoradé, čo si na nich najviac ceníte a je pre vás neoceniteľné
Pre mňa je prioritou odchovávať zdravých, psychicky vyrovnaných jedincov, s dobrým temperamentom, dobrými poľovnými vlastnosťami, hrubou kvalitnou srsťou, ktorý svojou milou učenlivou povahou a inteligenciou sú dobrými spoločníkmi, či už poľovníkom pri poľovačkách a prechádzkami v lesoch alebo v rodinách ako rodinné psy, v každom momente akoby hovorili, tu som, chcem byť stále s tebou pri práci i hrách. Moje suky nikdy neunaví, sledovať ma keď vstanem, skúmavo hľadia na mňa s výrazom, tak čo ideme niekde von do lesa, deje sa niečo? Na druhej strane vedia byť pokojné, hľadia mi do očí a drgajú hlavou do mojej ruky, aby som ich pohladila. Cením si na nich, to že sú ochotné ísť so mnou kamkoľvek, keď idem s nimi do lesa, len tak na výlet alebo na dovolenku, sú to parťáci do nepohody, vyrastali pri nich moje deti, obľúbili si ich moji známi. Mám s nimi veľa zábavných príhod, skrátka s nimi sa nikdy nenudím. Vedia sa veľmi prispôsobiť majiteľovi, rodine v ktorej vyrastajú. Šteniatka odo mňa išli do rodín poľovníkov, do rodín s deťmi, ako spoločníci, ale aj k starším ľuďom, tiež jedna sučka do rodiny s postihnutým dieťaťom. Niektoré rodiny mali aj iné domáce zviera, na ktoré si írčan vie výborne zvyknúť, keď je s ním od šteňaťa. Je to skrátka inteligentný a prispôsobivý spoločník.
Podľa čoho ste si vyberali plemeno?
IT som si vybrala, pretože mi vyhovoval veľkosťou, temperamentom, páčil sa mi jeho športový elegantný výzor, stačí ho vidieť s nasadením bežať na coursingu. Páči sa mi tiež jeho všestrannosť. Môže sa použiť ako durič, na dohľadávky, ale aj ako dobrý vodár a aportér na vodné vtáctvo.
Výstavy
Keďže chovám už dlhú dobu, temer 35 rokov, za ten čas jedince z mojej chovateľskej stanice dosiahli množstvo výstavných ocenení, či už tituly Interšampión, grandšampión, národných šampiónov, klubových šampiónov Pes Sparing Partner Tavari dosiahol titul Európsky víťaz na európskej výstave v Bratislave, Tina Turner Tavari dosiahla titul Interra veterán víťaz, na medzinárodnej výstave teriérov, Zaira Tavari minulý rok dosiahla titul Európsky veterán víťaz a najlepší veterán na Európskej výstave v Brne. To ma veľmi potešilo, možno preto že vidím ako sa na niektorých starých psov zabúda. Chovateľovi už neprinášajú osoh v chove, nie sú na špici na výstavách, nevládzu už tak v lese, tak ich odsunie, nevenuje sa im, to je smutné, veď si svoje odslúžili. Preto ja sa snažím aj starším psom venovať, zaslúžia si našu pozornosť a keď majú dobrú kondíciu a chuť sa vystavovať, tak aj ich ukázať, veď to je dôkaz že plemeno a konkrétny chov má zdravé jedince, ktoré aj vo vyššom veku prežívajú kvalitný život bez zdravotných problémov.
Poľovné využitie
Orientačná schopnosť v teréne je všeobecne známa u írčanov. Málokedy sa stane, že írčan sa stratí alebo zatúla. Poznala som za tie roky len 2 prípady, v jednom bolo podozrenie že psa niekto odcudzil a v druhom, že ho zrazilo auto. Vedia sa vrátiť aj z veľkej diaľky k svojmu pánovi.
Všetky moje suky v priebehu rokov, zhasnutú zver hlásili, mali to vrodené, okrem jednej, ktorú som však nemala od šteňaťa, dostala som ju späť,kvôli ťažkej rodinnej situácii, v ktorej sa pôvodný majiteľ ocitol. Bola u 80-ročného poľovníka a nemala toľko možností byť pri strelenej zveri, ako moje druhé suky.
Výchova
Írsky teriér pri správnej výchove konflikty nevyhľadáva, keď sa však už dostane do konfliktu s cudzím agresorom väčšinou neustúpi. Nedávno mi majiteľ chovného psa, s ktorým som kryla Sisi, rozprával príhodu, ako sa na neho vyrútili dva stredoazijské ovčiaky bez majiteľa, pri jarnej prechádzke v lese. Bol tam s priateľkou a so sukou a psom IT. Sučka sa držala pri ňom, ale jeho pes írčan, naježený vyrazil proti nim a chcel sa s aziatmi biť, v poslednej chvíli ho chytil za chvost a držiac ho na rukách pomaly ustupoval a psov krikom odháňal. Samozrejme pes by proti dvom týmto ovčiakom nemal žiadnu šancu.
To je to, čo o nich hovorí štandard, že keď sa írčan cíti v ohrození, prípadne hrozí nebezpečie jeho majiteľovi, vie sa postaviť aj oveľa silnejšiemu nepriateľovi.
Ostanete už iba pri tomto plemene, prečo?
Írčania sú moja srdcovka, to o mne každý vie, prežila som s nimi toľké roky, aj keď som 9 rokov mala aj jazvečíka dlhosrstého trpaslíčieho, aj som odchovala pár vrhov, ostanem írčanom asi verná už do konca. Aj keď sa hovorí, že nikdy nehovor nikdy a taký trpaslíčí hladkosrstý jazvečík, ktovie....
V skrátenej verzii vydané v časopise Lovu zdar / júl-august 2015