Štandart plemena

Pôvod: Írsko

Použitie: vnímavý pes na dvor, skvelý rodinný pes, vhodný do bytu, nebojí sa nebezpečia a zranení, vhodný pre poľovačku a prácu po výstrele

Klasifikácia: 3 skupina - teriéry, l sekcia - vysokonohé teriéry, bez skúšky

Dátum publikovania platného štandardu: 16.3.1989

Krátky prehľad histórie: z Írska pochádzajú štyri plemená teriérov, ktoré sa veľmi odlišujú od teriérov Anglicka a kontinentu. Plemeno, ktoré sa dnes oficiálne nazýva írsky teriér, je pravdepodobne najstaršie z nich. Nanešťastie neexistujú písomne dokumenty, ktoré by to presvedčivo dokázali.

Pred rokom 1880 bola farba írskeho teriéra ešte veľmi nejednotná. Vyskytovali sa jedince nielen červené, ale aj čierne s pálením a pásikavé. Od konca 19 storočia bola chovateľská tendencia potlačiť čiernu a čiernu s pálením, od začiatku 20 storočia sú írske teriéry už len červené.

Červené írske teriéry veľmi skoro vzbudili veľké nadšenie vo výstavných kruhoch nielen v Anglicku, ale aj v Amerike. Stali sa ešte známejšie, keď ich v prvej svetovej vojne v zmätkoch zákopovej vojny nasadzovali ako kuriérske psy, kde dokázali nielen svoju inteligenciu, ale aj neohrozenosť.

Prvý chovateľský klub bol založený 31. marca 1879 v Dubline.

Neprávom sa o írskom teriérovi hovorí, že sa veľmi ľahko dostáva do sporov s inými psami, dokonca vo výstavnom kruhu. Nevyhýba sa rozporom, ak to okolnosti vyžadujú, napriek tomu je ľahko vychovávateľný a prijemný v domácnosti, čím ešte stále stelesňuje vlastnosti, ktoré z neho urobili „strážcu chudobných, priateľa sedliakov a miláčika vznešených pánov ".

Celkový vzhľad: írsky teriér musí byť aktívny, živý, pružný a šľachovitý, má mať veľa substancie bez toho, aby bol nemotorný, pretože sila, rýchlosť a vytrvalosť sú pre toto plemeno životne dôležité. Nesmie pôsobiť ťarbavo alebo neforemne, jeho obrysy musia prezrádzať rýchlosť a pôvab.

Povaha a správanie: írsky teriér, aj keď je schopný postaviť sa proti akémukoľvek psovi, je pozoruhodne verný, dobromyseľný a oddaný ľuďom. Ak ho niekto napadne, je smelý ako lev a bojuje až do konca.

Hlava: dlhá, bez vrások.

Temeno: ploché a dosť úzke medzi ušami, smerom k očiam sa mierne zužuje, bez vrások.

Čelový sklon: takmer neviditeľný, ak, tak iba z profilu.

Tvárová časť

Ňucháč: musí byť čierny.

Pysky: dobre priliehajú, zvonku čierno pigmentované.

Čeľuste: silné a dobre osvalené a také dlhé, aby mohli dobre uchopiť.

Zuby: mocné, pravidelné, čisté a zdravé, horný rad rezákov mierne presahuje pred dolné.

Líca: nie príliš plné, dlhé, pod očami ľahko spadajú, aby nič nepripomínalo hlavu grejhaunda.

Oči: tmavé a malé, nesmú vystupovať, ohnivé, plné života a inteligencie. Žlté alebo svetlé oči sú vážnou chybou.

Uši: malé, v tvare písmena „V“, primerane hrubé, pekne umiestnené na hlave. Sú preklopené, spadajú dopredu tesne popri lícach, horná línia zalomenia uší sa nachádza zreteľne nad líniou lebky. Ovisnuté uši (nesené popri hlave ako ich nosia duriče) nie sú charakteristické pre toto plemeno. Polopostavené uši sú ešte väčšou chybou. Osrstenie na ušiach má byť krátke a tmavšie, ako je farba srsti na tele.

Krk: značne dlhý, pomaly sa rozširuje do pliec, dobre nesený, bez laloku. Po stranách krku sa tvorí neveľká hriva, ktorá pokračuje až skoro k nasadeniu uší.

Telo: vyvážené, ani dlhé ani príliš krátke.

Plecia: jasne vykreslené, dlhé, uložené šikmo smerom k chrbtu.

Chrbát: má byť silný a rovný, bez náznaku slabosti za kohútikom.

Bedrá: svalnaté a veľmi mierne klenuté. Sučky môžu mať bedrá o niečo dlhšie ako psy.

Hrudník: hlboký a svalnatý, ale nie príliš mohutný alebo široký, s dobre klenutými

rebrami, v priereze skôr hlboký ako okrúhly, rebrá dosahujú ďaleko dozadu.

Chvost: nasadený dosť vysoko, veselo nesený, nie preklopený alebo skrútený. Dosť hrubý, silný a pomerne dlhý, kupírovanie na tri štvrtiny je správne. Je pokrytý tvrdou drsnou srsťou bez strapcov alebo zástavice.

Končatiny: predné aj zadné končatiny v pohybe smerujú priamo dopredu.

Predné končatiny: primerane dlhé, dobre postavene pod plecia, úplne rovné, so silnými kosťami a svalstvom.

Plecia: jasne obrysované, dlhé a umiestnené šikmo k chrbtu.

Lakte: pohybujú sa voľne po stranách tela.

Nadprstia: krátke a rovné, skoro nepoznať, kde začínajú.

Zadné končatiny: majú byť silné a svalnaté.

Stehná: silné.

Kolená: primerane zauhlené, nie sú vytočené.

Päty: umiestnené nízko nad zemou.

Labky: silné, pomerne okrúhle a primerane malé. Prsty klenuté, labky nie sú vtočené ani vytočené. Pazúriky najlepšie čierne. Vankúšiky odolné, bez trhlín alebo lámavých zhrubnutí.

Pohyb: predné a zadné končatiny sa pohybujú rovnobežne vpred, lakte sa pohybujú rovnobežne a voľne po stranách tela, kolená nevytáča ani nevtáča.

Osrstenie: hustá srsť drôtovitej štruktúry má vyzerať ako polámaná a napriek tomu priliehať, pričom jednotlivé chlpy rastu tak husto vedľa seba, že nie je vidieť kožu, ani keď sa srsť rozhrnie prstami. Nie je mäkká ani hodvábna, predovšetkým na zadku, môže byť len taká dlhá, aby nezakrývala obrysy tela. Nemá vlnky alebo kučery. Srsť na tvárovej časti hlavy je rovnaká ako inde na tele, je ale kratšia (asi 1/4 palca-0,6 cm), takmer hladká a rovná Jediné dlhé chlpy, ktoré sú povolené (dlhé len v pomere k ostatnej srsti) sú v naznačenej brade. „Kozia briadka“ dokazuje, že pes má nesprávnu hodvábnu srsť na celom tele. Končatiny sú bez strapcov, podobne ako hlava, pokryté tvrdou srsťou, ktorá nie je taká dlhá ako srsť inde na tele.

Farba: pes má byť jednotne sfarbený. Uprednostňuje sa žiarivá červená, pšeničnočervená alebo žltkavá červená. Biela sa dá príležitostne nájsť na labkách a na hrudi, na labkách je väčšou chybou ako na hrudi, malý biely znak na hrudi má mnoho jednofarbených plemien psov.

Veľkosť: kohútikova výška približne 45 cm. Hmotnosť: psy 12,25 kg, sučky 11,4 kg. Napriek týmto údajom je dôležitý celkový vzhľad, a ak je pes nad alebo pod mieru, dá sa to vo výstavnom kruhu ľahko poznať, bez ohľadu na jeho hmotnosť. Samotná hmotnosť sa nesmie stať fixnou ideou bez ohľadu na ostatné znaky, mohol by sa do popredia dostať zlý plemenný typ. Napríklad relatívne malý, ťažko stavaný, neforemný jedinec, ktorý nie je žiadúci, by mohol mať štandardnú alebo trochu vyššiu hmotnosť, iný, na vysokých nohách, bez potrebnej substancie, skôr stavaný ako vipet, čo tiež nie je žiadúce - by mohol mať správnu alebo aj nižšiu hmotnosť. Toto dokazuje, že hmotnostné údaje v štandarde sa majú brať do úvahy, ale pri posudzovaní nemajú byť rozhodujúce. Hlavným znakom, podľa ktorého sa má posudzovať, je všeobecne akceptovaná veľkosť v spojení s ostatnými požadovanými plemennými znakmi.

Chyby

Vylučujúce chyby:

Ňucháč - akákoľvek iná farba ako čierna.

Chrup - zjavný predhryz alebo podhryz.

Farba - každá iná ako červená, žltočervená alebo pšeničnočervená. Malý biely znak na hrudi je podobne ako pri ostatných jednofarebných plemenách povolený.

Labky - lámavé, zhrubnuté miesta alebo trhliny.

Poznámka: psy musia mať obidva normálne vyvinuté semenníky úplne zostúpené v miešku.