Švihák

Švihák

Švihák z Írska

 

 
Vo svojej domovine má prezývku červený diabol alebo ostrý zurvalec. Nie je to...

Vo svojej domovine má prezývku červený diabol alebo ostrý zurvalec. Nie je to však myslené hanlivo, skôr naopak. Írsky teriér je totiž veľký bojovník.

Plemeno, ktoré má korene v ostrovnej krajine, pôvodne chovali írski sedliaci. Strážil usadlosti aj dobytok na pastve, ničil hlodavce, majiteľov sprevádzal na poľovačkách a zároveň bol rodinným spoločníkom. Mal teda univerzálne využitie. Pre elegantný, štíhly, suchý až šľachovitý vzhľad považovali írskeho teriéra za šviháka medzi tamojšími teriérmi, ku ktorým patria aj Kerry blue teriér, írsky jemnosrstý pšeničný teriér a írsky Glen of Imaal teriér. Srdcia majiteľov si získal tiež tým, že dokázal bežať popri koňoch na veľké vzdialenosti a bez problémov zvládol ťažký terén. Keď írskeho teriéra začali vystavovať, všimla si ho i spoločenská smotánka a čoskoro sa stal miláčikom aj vyšších vrstiev. Prvý chovateľský klub založili 31. marca 1879 v Dubline. Koncom 19. storočia uznal anglický Kennel klub írskeho teriéra za prvé pôvodné írske plemeno teriérov. Ešte viac sa preslávilo počas prvej svetovej vojny, keď ho vďaka inteligencii a odvahe nasadzovali ako kuriérskeho psa.

Čertovský chlapík

Medzinárodná kynologická organizácia FCI zaradila írskeho teriéra do tretej skupiny teriérov, do sekcie vysokonohých teriérov. Za športovým a pružným vzhľadom sa ukrýva temperament, vytrvalosť a živá, ale vyrovnaná povaha. Pri ohrození či obrane svojho pána, alebo koristi zaujíma rázny postoj. Aj keď sa hovorí, že írsky teriér sa ľahko pobije s druhými psami, nie je to celkom pravda. „Pes so správnou, vyrovnanou povahou sa nesmie dať vyprovokovať. A suka už vôbec nie! Ja bežne púšťam svoje teriérky bez toho, aby som ich musela chytať na remeň či obmedzovať v pohybe pri iných psoch, nehrozí, že by sa pobili,“ hovorí skúsená chovateľka Anna Cwieceková. Priznáva však, že niektoré írske teriéry sa pustia do šarvátky, ktorú vyvolá iný pes. A ako vznikla prezývka červený diabol, ostrý zurvalec alebo čertovský chlapík? Írsky teriér so správnou povahou sa vraj nezľakne ničoho. Postaví sa aj proti oveľa silnejšiemu súperovi, čiže proti diviakovi alebo inej väčšej zveri. „Spisovateľ George Bernard Shaw údajne raz povedal, že keď vidíte psa, ktorý útočí na lokomotívu, určite je to írsky teriér. Nemyslí sa to hanlivo, skôr obdivne. Sedliaci si írskeho teriéra vážili pre jeho neohrozenosť i schopnosť brániť ich stáda a majetok,“ vysvetľuje. Počas vývoja prešiel írsky teriér len malými zmenami v exteriéri a povahe. Pôvodný vzhľad, či už veľkosť, tvar tela i hlavy, sa v podstate zachoval. Tak ako v minulosti, aj dnes je to suchý, šľachovitý pes s kohútikovou výškou približne 45 centimetrov, psy sú vyššie ako suky. Z teriérov pochádzajúcich z Írska má najsuchšiu konštitúciu. „Nikdy nepodliehal módnym vlnám až tak, ako napríklad foxteriér, škótsky teriér či west highlandský biely teriér,“ upresňuje kynologička. Kým v minulosti sa írske teriéry vyskytovali nielen v červenom sfarbení, ale aj čierne s pálením a pásikavé, od začiatku minulého storočia sú už len červené.

Uplatnenie

Na Slovensku ročne zapíšu do plemennej knihy dve, v niektorých rokoch až tri desiatky írskych teriérov. Plemeno, hoci málopočetné, sa vyskytuje takmer v každom okrese, najmä na východe územia, kde sa s obľubou používa na diviaky. V Českej republike evidujú každý rok približne 50 až 60 šteniat, v Nemecku aj niekoľko stoviek. Kvalitnú chovateľskú základňu majú tiež v Anglicku, vo Švédsku alebo v Amerike. Írske teriéry u nás absolvujú farbiarske skúšky malých plemien, farbiarske skúšky duričov i lesné skúšky a skúšky duričov. Brlohárske skúšky pre svoju výšku nemôžu absolvovať. Plemeno sa vyznačuje výbornou priestorovou orientáciou. „Veľakrát som sa o tom presvedčila. Aj poľovníci, ktorí mali jedince z mojej chovnej stanice, mi potvrdili, že ich írske teriéry sa perfektne vracajú na poľovačkách a nestrácajú sa. Dobre sa orientujú tiež v cudzom revíri,“ tvrdí A. Cwieceková. A pridá vlastnú skúsenosť. Vlani bola so sukou Sisi na spoločnej poľovačke pri Marianke. K revíru sa odviezla s kamarátkou v aute, ktoré odstavili na dohodnutom stanovišti. Sisi neskôr ku koncu pohonu odbehla spolu s jagdteriérom za zverou. „Čakala som ju tam pätnásť či dvadsať minút v domnienke, že sa vráti ku mne. Aj sa tak stalo, no keď som prišla s ňou na stanovište, ostatní mi hovoria: ‚Veď Sisi ťa tu čakala pri aute.‘ Čiže sučka si presne pamätala miesto a vozidlo, ktorým sme sa priviezli, hoci v ňom sedela prvý raz... Podobné situácie sú pri írskych teriéroch bežné.“ Veľkou výhodou tohto inteligentného a učenlivého plemena je aj to, že zbytočne nešteká. Pri durení a dohľadávaní však hlási zhasnutú srnčiu i diviačiu zver, je to vrodená vlastnosť. „Ale na teplej stope len máloktorý írsky teriér hlási tak ako jazvečík či jagdteriér. Jediná moja suka, čo hlásila na teplej stope, bola Tina Turner.“ Pri love sa írske teriéry uplatňujú aj ako sliediče a na prácu po výstrele. Inými slovami, majú mnohostranné poľovné upotrebenie. V poľných revíroch prinášajú zver. Takisto rady aportujú kačice z vody, ak sú k tomu vedené. V zmiešaných revíroch zase duria diviaky. Pri dostatku príležitostí výborne dohľadávajú. Plemeno nie je úzko špecializované len na poľovačky. Má temperamentnú, ale dobromyseľnú a oddanú povahu, preto sa hodí aj ako spoločník do rodiny, na záchranárske práce, kynologické športy, agility, a dokonca aj na kanisterapiu.

Odchov a výcvik

Ide o pomerne zdravé a otužilé plemeno, ktoré nadmerne nezaťažujú genetické poruchy ani ochorenia. Ak sa ponechá v srsti, celoročne môže byť umiestnené vonku. Srsť sa dvakrát do roka trimuje, pri vystavovaných jedincoch častejšie. Rozhodne ju však nestrihajte, lebo by stratila sýtu farbu a zjemnela. Dbajte aj na správnu výživu a vášho spoločníka neprekrmujte! „Pohľad na pretučneného írskeho teriéra s prepadnutým chrbtom za lopatkami vôbec nie je pekný!“ Plemeno si musí zachovať suchý športový vzhľad, pes má podľa štandardu FCI vážiť 12,25 kilogramu a sučka 11,4 kilogramu. Pri výcviku treba zohľadniť skutočnosť, že írsky teriér dozrieva až vo veku približne jeden a pol roka. Dovtedy rátajte so živým, temperamentným šteňaťom, ktoré musí zvládnuť základné povely. Výchova si vyžaduje, tak ako pri každom plemene teriérov, značnú dávku trpezlivosti, dôslednosť a najmä úzky kontakt s človekom, s rodinou a deťmi. Veľmi dôležitá je preto skorá socializácia psíka. „Najmä v prvých mesiacoch odporúčam majiteľom často chodiť so psom na vychádzky, do prírody, už od štyroch mesiacov ho zvykať na zver v lese. Poľovné skúšky, konkrétne farbiarske skúšky malých plemien a farbiarske skúšky duričov, môže absolvovať niekedy aj ročný pes, s poľovným výcvikom možno začať vo veku osem až desať mesiacov. Na skúšky duričov, samozrejme, musí dozrieť a byť zapoľovaný.“ Vyhnite sa však tvrdým metódam a hrubému prístupu, tie írskeho teriéra len pokazia. Ide o citlivé plemeno, ktoré je verné a oddané majiteľovi. Určite nie je vhodné zavrieť šteňa do koterca, tým by sa jeho dobré vlastnosti deformovali. V dospelosti by ste takého jedinca ťažko zvládali. Výcvik si vyžaduje dôslednosť, inak pes nebude reagovať na privolanie, bude si robiť, čo chce, môže sa aj biť s inými psami a podobne. Pri poľovnom vedení však neočakávajte skoré výsledky, lebo írsky teriér prejavuje ostrosť na zver až v dospelosti. „Niektorí majitelia povedia, že mladý psík je v oplôtku akýsi vlažný. Netreba to však vzdávať! Psovi poskytnite príležitosť, aby sa prejavil,“ radí odborníčka. Pozitívom v revíri je i to, že plemeno dokáže výborne stopovať, ak sa naučí túto činnosť. „Ja som po roku bez tréningu pustila svoju sučku na stopu, ktorá bola robená v náročnom teréne. Krásne vypracovala zlomy, mala to zafixované v pamäti, poznatky len stačilo odtiaľ ‚vytiahnuť‘. Bez problémov našla zver, prejavovala o ňu živý záujem, šklbala srsť, triasla kožou... V tomto je írsky teriér naozaj dobrý, stopa ho vyslovene baví.“

Pes alebo suka?

Írsky teriér je v porovnaní s niektorými inými plemenami teriérov pri dobrej výchove veľmi dobre zvládnuteľný a pomerne pokojný. „Kamkoľvek zoberiem svoje sučky, dokážu tam aj pol dňa pokojne ležať, napríklad pri poľovníckej chate. Nebudú štekať, kňučať ani sa trhať na remeni. Zvykala som ich na to odmalička, napríklad na klubových akciách, poľovačkách, ale aj u mňa v práci či pri obchode, je to súčasť výcviku,“ hovorí A. Cwieceková. Dopĺňa, že keď sa majiteľ najmä mladému jedincovi dostatočne nevenuje, necvičí ho, nechodí s ním pravidelne do lesa, na kynologické športy alebo na vychádzky, tak bude deštruovať domácnosť a hrabať v záhrade, bude hyperaktívny. Psy sú v revíri ostrejšie a razantnejšie, suky zase opatrnejšie. Pre poľovníkov je preto pes zrejme vhodnejší. Pre obe pohlavia však platí, že írsky teriér pri love spolupracuje a zohrá sa s akýmkoľvek, aj s cudzím psom, nesmie napádať iných psov na poľovačke. „Keď idem so svojou sukou na poľovačku, durí s každým psom, ktorý je v pohone.“

Úspechy Tavari

Prvý vrh odchovala Anna Cwieceková v roku 1981. Z jej chovnej stanice Tavari vzišlo mnoho kvalitných šteniat, ktoré sa umiestnili nielen na Slovensku, ale prenikli aj do Francúzska, Ruska, Poľska, Česka, Maďarska, Rakúska a iných krajín. „Raz ku mne prišli z Nemecka záujemcovia o šteňa po poľovne vedených rodičoch. Keďže ho chceli poľovne využívať, sedemtýždňové šteniatka prísne testovali. To som v živote nevidela! Priniesli si živého zajaca, uhynutého mladého králika, rôzne kože zveri a zisťovali reakcie šteniat, či sú odvážne a majú záujem o pach zveri, odhadovali, ktoré budú aportovať,“ spomína s úsmevom. V súčasnosti jej robia spoločnosť dve sučky, desaťapolročná matka Tina Turner Tavari s trojročnou dcérou Xisisi Tavari. Skrátene Tina a Sisi. „Toto je v poradí moja šiesta a siedma chovná suka.“ Hoci nie je členkou žiadneho poľovníckeho združenia ani poľovníckej spoločnosti, každý jej írsky teriér absolvoval poľovnícke skúšky. Chodila s nimi na poľovačky, využila každú príležitosť, aby boli vonku. Niekoľko psov z chovnej stanice Tavari získalo tituly Národný šampión a Interšampión. Sisi sa vlani stala Grandšampiónom Slovenska, zároveň je najlepším, teda Top írskym teriérom Slovenského klubu chovateľov teriérov a foxteriérov za rok 2010. Najvyššie ocenenie, titul Európsky víťaz, však získal pes Sparing Partner Tavari z chovu A. Cwiecekovej.

Mária Inštitorisová